Dr. Ilko hlásil na víkend pekné počasie, tak sme sa rozhodli urobiť si malý výlet na Bradlo spolu s prenocovaním v stane. No nešlo sa nám ľahko, pretože veľa ľudí nás varovalo, že sa v lesoch pohybujú medvede a ževraj aj okolo Kňažieho stola. Takže sme len čakali, kedy nejakého chlpáča stretneme. Naštastie sa nám to nestalo. Vyštartovali sme z Timoradze, odkiaľ sme sa napojili na modrú značku smerujúcu na Udrinu. Po modrej sme sa chceli dostať až na rázcestie so zelenou, ktorá ide z Trebichavy a odtiaľ pokračovať ďalej po modrej až na Bradlo. Avšak čakalo nás prekvapenie hneď na začiatku modrej značky, chodník bol celý zatarasený popada- nými stromami, pravdepodobne po nejakej silnej búrke. To nám sťažilo postup a samozrejme Andrej začal frflať. Takýchto prekvapení nás po modrej značke čakalo neúrekom a cesta, ktorá mala trvať 1:20h podľa mapy, nám trvala cca 3 hodiny. Po 3 dlhých nekonečných hodinách stáleho stúpania s občasnými zostupmi sme stále nemohli dôjsť k už spomínanému rázcestiu. Z lesa sa každú chvíľu ozývali rôzne zvuky, to jelene vábili samice, takže začala ruja. Avšak zo začiatku sme si neboli istý či to sú jelene. Mysleli sme hneď na medvede a veru nebolo

nám všetko jedno, kedže slnko bolo už veľmi nízko, v lese sa začalo stmievať a my sme stále neboli ani na rázcestí. No museli sme kopnúť do vrtule, aby me prišli na Bradlo aspoň za šera. Podarilo sa, stihli sme to len tak,tak. Na Bradle hneď staviam stan a Peťo s Andrejom zapaľujú oheň na zohriatie. Výhľad z Bradla je nádherný na tú našu celú bánovsku dolinečku, ale večerný, alebo teda nočný pohľad je ešte krajší. Nádhera, neve- deli sme sa nabažiť pohľadu na rozsvietené mesto a okolité dediny. Ohrievali sme sa pri ohníčku a pri každom slabom zašuchotaní hneď zbystrili pozornosť. V nočnom tichu sa ozývalo iba vábenie jeleňov, na čo sa ťažko zvykalo, ale nakoniec to bolo celkom zaujímavé a krásne počuť ruju v podstate live. Noc mala byť chladná, tak sme sa naobliekali, ale nakoniec bola celkom teplá, okolo 10 stupňov a to hlásili 6 až 4. Znavení z cesty sme pomaly zalahli do stanu, kde nás to šmýkalo dolu, bo stan bol síce postavený na tom najrovnejšom mieste na kopci, ale bolo to na skrátka z kopca. Andrej zaspal takmer ihneď, mne a Peťovi to chvíľku trvalo. Bola krásna noc, mesiac silne svietil, všade vôkol absolútne ticho prerušované len jeleňou rujou. Skrátka, nádherná jesenná scenéria. Ráno sa budíme asi tak o 6, aby sme videli východ slnka. Nad dolinou sa znášal jemný opar. Moc sa nám veru z teplých spacákov von nechcelo, ale nakoniec sme sa odhodlali. Ranný pohľad na prebúdzajúcu sa dolinu mal tiež svoje čaro. Posilňujeme sa malými raňajkami a zisťujem, že takmer väčšinu jedla, čo som si zobral zo sebou, aj dovlečiem nazad domov. No čo už. Balíme. Čaká nás ešte cesta naspäť do Timoradze, kde sme nechali auto. Modrou určite späť nejdeme, tak sa snažíme dostať na Vysokú a odtiaľ krížom dole po svahu k lesnej ceste, ktorá nás doviedla až do dediny. Výlet a stanovačka boli super, určite ešte niekde pod stan vybehneme.

Viac fotiek nájdete vo fotogalérii.

(klepto)