Čo sme teda za akciu v ten piatok a sobotu splašili. Ako krúžok, kedže sme už v piataku, sme chceli zorganizovať chatu, no a keď ju Dafy (spolužiak) vybavil, polovica si našla najrôznejšie výhovorky ako neprísť a tak sme zostali iba 4 statoční. Chata stála v prekrásnom prostredí s výhľadom na hrad Vršatec. Spočiatku sme prišli len traja a to ja, Andrej a Dafy, tak sme teda pobehali po kopcoch a skalách v okolí, a musím naozaj vyzdvihnúť ten výhľad na Považie, no priam nádhera, niečo úžasné. Neskôr, po chvíľkovom blúdení a válaní sa v snehu, sme sa úspešne dostali opäť na chatu, v ktorej sme sa ale hodinku aj viac neúspešne snažili rozkúriť a pretiahnúť komín. Nakoniec sa nám, teda mne, podarilo. A onedlho tu boli aj dve dievčatá, Staňa a Lenka (ktorú osobne pozdravujem, ak to niekedy bude čítať), ktoré zavolal Dafy. Ako jediné so mnou spievali, občas sa síce pridal aj Andrej, a tak sme sa navzájom sebe venovali až do rána, s krátkymi prestávkami, ktoré spôsobil už Dafy v "nálade". Nakoniec došiel aj Marek, a koho to zo sebou nedoniesol. Vravíme mu, pozvi nejaké dievčatá, veď ty poznáš báb od Tatier až k Dunaju, a on donesie dvoch chlapov - (nazveme ich hostia).

Títo hostia nám zabrali obidve kanapy a ja s dievčatami som si musel hlávku zložiť na lavicu. Marek ako sľúbil, tak aj doniesol divinu a uvaril nám poľovnícky guláš, ktorý bol fakt výborný. Ale o jednej v noci nás rozkokošený a nezastaviteľný Dafy vytiahol na hrad Vršatec, a on sa potom ešte spolu s Andrejom vydriapal na horný hrad, kde Dafy predvádzal artistické kúsky, priam gymnastiku , pravda, a bol celý šťastný, keď našiel tú jaskyňu, z ktorej si nejaký típek spravil svätyňu. Po návrate do chaty všetci ostatní čo s nami neboli, teda Marek a hostia už spali, tak aj Andrej s Dafym sa zložili a ja som zostal ako prikurovač s dievčatami pri kachliach na laviciach. Noc sa tiahla pomaly, s nádherným chatovým nádychom horiaceho dreva a chrápania našich hostí. Ráno nás hostia s dievčatami opustili, zostali sme opäť sami 4, konečne iba krúžok. Dopíjali sme čo zostalo a preberali sa pomaly k životu. Po náročnom boji v Človeče nezlop se! dobre padlo KHčko a je čas si baliť veci. Podlaha vyzerala ako v chlieve od mokrých topánok a uhlia, a dalo zabrať, pokiaľ sme roztopili sneh a poumývali ten gumolín. Ešte záverečná fotečka a ide sa domov.
Teda, bola to taká polokrúžkovica s obdivovaním miestnych prírodných krás a iných krás, čo vytvorila príroda a človek potom chemicko-prírodnými procesmi využil a spracoval.

Takže len chatujte, chatujte a vedzte, že slovenská hádzaná nieje pre každého. TAK!


Ďalšie fotky môžete vidieť vo fotogalérii, odkaz foto.

Ako prílohu máme infošku: O hrade Vršatec.

Takže len čítajte a pozerajte pokiaľ Vám sily stačia.

(klepto)