|
02.05.2004 - Výstup na Kľak pri príležitosti vstupu EÚ
| Dňa 1. mája 2004 Slovensko vstúpilo do tej "veľmi ospevovanej" Európskej únie, tak sme sa po krátkych diskusiách rozhodli urobiť výstup na Kľak, a to nasledujúci deň (v nedeľu), kedže v sobotu nám počasie moc neprialo. Odchod bol naplánovaný na 9.00 ráno, no ale to by som nebol ja, keby som nezaspal. Ráno som sa zobudil niečo tesne po deviatej, a už som mal tri zmeškané hovory. Odchod sme teda posunuli na 10.00 h. Vedeli sme, že do rána pršalo, ale čo nás čaká, tak to sme absolútne netušili. Vybrali sme si naozaj ten "správny" čas. Po príchode do Fačkovského sedla bol Kľak zahalený v oblakoch, a nevyzeralo, že by sa malo počasie nejako umúdriť. No ale, keď sme už tu, tak poďme. Po posledných úpravách sme sa teda vidali na cestu. Spočiatku to bolo v pohodičke. Pohodička však netrvala dlho, kedže sme po vbehnutí do lesa zistili, že cesta je dosť rozmočená a všade je blato. Ale zatiaľ to nebolo také zlé. Popri ceste bolo napodiv veľa slimákov, skoro na každom kroku. To sa nevidí veľmi často. Ako si tak stúpame, obiehame malú skupinku, ktorá sa tiež v tomto počasí vydala na Kľak (ak vás niekto niekedy obehne, tak to možno budeme aj my). Ako stúpame vyšie po serpentíne, terén sa čoraz viac zhoršuje.Všade samé blato. Ja som si naozaj vybral "vhodnú obuv" a ešte nejedenkrát som si zanadával. |
|
|
Ale pomaličky ideme hore, krok za krokom, nerád by niekto z nás skončil v tom blate. Neskôr to musíme vyšliapnuť krížom hore, lebo blata bolo až príliž. Spoza stromov vybiehame na Revánske sedlo. Všade okolo nás "mlieko", boli sme v oblakoch. Videli sme tak na päťdesiat metrov. Studený vetrík skúša našu otužilosť. Kráčame však ďalej, netreba strácať rytmus, a chôdzov sa aj zahrejeme. Cestou ku skalám nás prekvapilo nádherné zelené more listov .Dostávame sa konečne ku skalám, odkial nám počasie na chvíľu dovolilo pokochať sa výhľadom do doliny a na Kľak. Slniečko z času na čas vykukne spoza oblakov a pozerie sa, kam už došli tí traja blázni v takomto počasí. No ale čas beží a počasie sa veľmi nezlepšuje, stúpame ďalej na Kľak. Veď je toď,neďaleko. Prichádzame na miesto, kde stála pôvodná chata pod Kľakom, škoda že už nieje. Aspoň základy zostali. Už je to len kúsok. Vychutnávame si príjemné prostredie skál. Niečo okolo 13.hodiny po obede konečne stojíme na vrchole Kľaku, 1345 m n.m.(podľa našeho GPS-ka, snáď sa nemýli). Slovenský znak, dvojkríž sa majestátne týčí nad údoliami. Vetrík nám trochu pomohol, rozfúkal oblaky, a my môžeme obdivovať nádherný výhľad na všetky strany. Opäť vykuklo trošku slniečko a zahrialo nás. To bolo však naposledy. Stojíme na kraji Kľaku, ešte jeden krok a "zalietame si", je to pekná strmina. Najbližšia zem tak 500 metrov pod nami. Už sa mi aj trošku krúti hlava, idem si radšej niečo zajesť. Medzitým na kľak dorazila skupinka turistov, zistili sme že to boli poliaci. Zdržali sa krátko, zápísali sa do vrcholovej knihy a odišli. Nám sa ešte moc nechcelo, bolo tu naozaj nádherne. |
No ale ten vetrík, čo nám rozfúkal oblaky, nám sem privial ďalšie, ale dažďové. To sme už tušili, že cesta späť bude veľmi zaujímavá. Keď sme sa pomaly chystali na cestu späť, vrchol Kľaku zdolala aj skupinka, ktorú sme na začiatku našej cesty obiehali. Trošku sme s nimi hodili reč, zapísali sa do vrcholovej knihy, a šli dolu. (týmto ich zdravíme). Neprešli sme ani sto metrov a už začalo pršať. Už to ani nemohlo byť horšie. Vyzeralo to na dlhší dážď, tak sme sa ani nejak nesnažili ukryť, len sme kráčali dolu chodníčkom. Dáždik nám "spríjemňoval" chvíľe až kým sme neprišli do Revánskeho sedla. Tu konečne prestalo pršať, a my pokračujeme v ceste. Tušíme už, že čo nás čaká. Úplne rozmočený chodník a blata viac, než keď sme išli hore. Snažíme sa vyhýbať blatu, skracujeme si preto na niektorých úsekoch cestu krížom cez les. Moja tretia nôžka mi veľmi pomáha. Niektorých z nás začínajú trošku pobolievať kolienka. Ale to nič, už sme takmer dole. Vzchádzame z lesa na lúku, odkial je nádherný výhľad na Fačkovske sedlo. Pár posledných snímok a zachvíľu budeme na ceste domov. Ešte sa však musím, tu na Starých cestách, rozlúčiť s mojou treťou nôžkou - maj sa krásne nôžka moja, ďakujem ti za to, že od blata mám iba topánky. Lúčime sa s tebou Kľak, a ešte sa určite niekedy vrátime, ale za lepšieho počasia. Tak to bol náš nedeľný výlet.
Viac fotiek si môžete pozrieť tu.
(klepto)
|
|
|
