úvod
členovia
foto
po stopách
linky
diskusia


 


07.-08.07.2007 - Weekend trip Praha 2007

<< 1 , 2 >>

Úplne náhodou som sa v jeden štvrtkový večer na kofče v Korze dozvedel, že Andrej, Veronika, Tomáš a Maťo sa chystajú na víkend do Prahy. Keďže som v Prahe ešte nebol a víkend som mal voľný, tak som sa k nim rozhodol pridať aj ja. Odchod sme mali v sobotu o 5 ráno, kde sme všetci naskočili do felície a valili do Prahy, kam nás čakala cca 4 až 5 hodinová cesta. Úlohy vodiča po super českých cestách a po ešte hrbolatejšej dialnice z Brna do Prahy sa zhostil Tomáš a ako navigátor som bol ja. Po ceste absolvujeme pár cik-páuz s občerstvením a horibilne zháňame diaľničnú známku na všetkých čerpacích staniciach po ceste, ale nikde ju nemajú, až nakoniec, na poslednej pumpe pred nájazdom na diaľnicu máme konečne šťastie. Diaľnica bola v ranných hodinách v podstate poloprázdna, takže sa išlo úplne v pohode, až na kvalitu jej povrchu, kde sme veľmi cítili s našou feldičkou, ako musí znášať ten hrboľatý terén, no a naše zadky to samozrejme pociťovali tiež. Konečne vidíme Prahu. Zdá sa nám obrovská už len z diaľky. Pomaly začíname hľadať ten správny výjazd a na rad prichádza naša mapa. Jedným okom sledujem mapu a druhým každú jednu značku na ceste aby sme zistili, kde to už sme. Našťastie je Praha celkom dobre značená, takže darí sa nám ísť presne tadiaľ, kadiaľ chceme. Menší problém nastáva

na konci jednej cesty, kde bola prerábka a trošku sme prešvihli tú našu odbočku a zrazu sme nevedeli kde sme. Ale nie nadlho, bo po chvíli sa orientujem a navigujem nás tou správnou cestou až k nášmu ubytovaciemu zariadeniu na Vysočanoch. A sme konečne tu. Ubytovňa vyzerá z vonka ako chata pre letné tábory a je jasne že je staršia ako my. Ubytovávame sa a zisťujeme že máme namiesto 5-posteľovej izby iba 4-posteľovú, ale nepodliehame panike. Na chodbách stretáme individuá, ktoré by s kľudom mohli hrať v Kusturicových filmoch. Je jasné, že v prevažnej väčšine sú tu ubytovaný robotníci. Ale ako vravíme, čo by človek chcel za 150 Čk na noc. Tak sa vybavujeme na cestu a hor sa do centra Prahy do Starého mesta, kde sa chceme v prvom rade niekde naobedovať. Využívame metro, ten zázrak techniky. Nástupná stanica Palmovka, výstupná Florenc, alebo Mústek. Väčšina z nás je z toho úplne uchvátená, mňa nevynímajúc, idem predsa metrom prvý krát. Dlhé prudké eskalátory nás dostávajú hlboko pod zem, cca asi 30 metrov a spleťou chodieb sa dostávame na nástupište, kde čakáme na ten náš vlak. Chodia pomerne pravidelne asi cca každých 10 minút, čo bolo ďalším prekvapením. Konečne je tu, splývame z davom nastupujúcim do vozňa, a takmer okamžite sa pohýňame vpred. Vlak mal riadny odpich ako sa hovorí, človek sa musí pevne držať. Tá rýchlosť s akou sme sa dostali z Vysočan do centra bola tiež úžasná cca 10 minút. Prosto úplne som bol z metra nadšený, veď človek sa z jedného konca mesta na druhy dostane ani nie za pol hodinu, čo je úžasne, kam sa hrabe MHD či električky. Jazda metrom bola skrátka zážitok. Ale koľko zážitkov nás ešte čakalo. Vystupujeme na Václavskom námestí pri Múzeu. Všade kopec turistov. Neuveriteľné. Fotíme všetko čo vidíme a pomaly sa presúvame dole Václavákom a ďalšími spletitými uličkami na Staromestské námestie, kde sa nachádza známy pražský orloj. Na podiv keď sme ho uvideli, zdal sa

nám akýsi malý, alebo nízky, predstavovali sme si ho trošku väčší, ale aj tak to bol krásny výtvor. Ľudí je všade neúrekom, turistické skupinky vedené sprievodcami, všade počuť rôzne jazyky len nie češtinu. OK, pokračujeme, hľadáme miesto kde sa najeme. Tomáš pozná niekde nejakú reštiku s domácimi cenami, ale stále ju v tej spleti uličiek nemôžeme nájsť. Nakoniec nachádzame úplne inú, kde sa konečne skladáme a ideme sa najesť. Prostredie bolo príjemne, cítili sme sa veľmi fajn, Veronika konečne dostala do seba dávku kávy, Andrej svoj obľúbený vyprážaný syr. Obedujeme a dohadujeme sa čo spravíme ďalej, vypracovávame akčný plán s hranolkami v ústach. Jedným z našich hlavných cieľov cesty do Prahy je návšteva svetoznámej výstavy BODIES The Exhibition, výstavy ľudských vypreparovaných tiel. Keďže Martin mal v Prahe svojho spolužiaka, mal sa sním akurát v tom čase stretnúť a Andrej potreboval zájsť do jedného obchodu s fototechnikou, ktorý bol hneď oproti Lucerny, návštevu výstavy posúvame na neskoršiu hodinu. Navštevujeme teda FOTO-Škoda, obchod s fototechnikou, aký som ešte nevidel, človek tam mohol nechať oči aj platobnú kartu. Bolo tam všetko, úplne všetko čo len fotograf potreboval, chcel alebo o čom len sníval. Raj pre fotografov, Andrej si ani nevedel vybrať to kvôli čomu sem prišiel. Nakoniec po dlhšom čase konečne kupuje čo potreboval a opúšťame tento super obchod. Rozhodli sme sa, že sadneme niekde na pivko a občerstvíme sa, bo slniečko nám pekne pieklo na hlavičky. Nachádzame jednu malú hospúdku hneď za New-Yorkerom a dávame si české pivo.

<< 1 , 2 >>