Spánok bol veľmi zaujímavý, všetko bolo počuť cez tie papierové steny, no a predsa deväť chalanov spalo v jednej izbe. Mne sa aspoň trochu podarilo vyspať, ale Andrejovi že vraj veľmi nie. Ráno raňajky, rýchle pobalenie toho najnutnejšieho, po ceste ešte zastávka v obchode na minerálku a švihom na autobusovú stanicu. Autobusom na zastávku Bielej vody, odkiaľ začíname náš pochod. Rozdelili sme sa na 2 skupiny, jedna išla na chatu pri Zelenom plese a na Jahňací štít, druhá na Veľké Biele pleso, na chatu a späť, bo už mali toho za týždeň v nohách až dosť. Tak teda šliapeme svižným tempom po cestičke. Miestami je teplo, miestami ešte chladno. Cesta bola nekonečná, počas ktorej sa nám otvárala dolina Zeleného plesa a spoza stromov vykukovali prvé štíty. Po cca 2 až 2 1/2 h prichádzame na chatu. Na chate máme krátku prestávku a pome ho na Jahňací. Hneď od chaty viedol prudký stupák kde som sa hneď aj vzdialil od skupiny, bo nezahriaty som dostal krč do lýtka. Tak som spomalil. Nečakali ma a šli ďalej, Andrej ich tempo zvládal, ale zhodli sme sa potom obaja, že oni nekráčali, oni bežali hore ako kamzíky. Nevadí, prišiel som sem vychutnávať prírodu a okolie, tak si pomaly šliapem až hore nad chatu na plošinu s ďalším plesom, odkiaľ sa ťahá dlhá cesta až na Jahňací. Ako vidím, moja skupina to riadne valí ďalej, trochu sa teda občerstvím minerálkou, pofotím niečo a pokračujem v ceste. To už sme boli nad kosodrevinou v pásme skál. Všade samá skala, na ľavo skala, na pravo skala, hore skala na ktorú mierim, no čo, step by step hore. Dostal som sa až k reťazi do výšky asi 2020 m n.m. no ďalej sa mi už nedá.