| 
06.-09.09.2005 - Vysoké Tatry '05
|
| Mierne sa mi točí hlava, to asi môj strach z výšok. Pokúsil som sa to vyliezť, ale nešlo to. Jeden ujec mi vraví, nech to otočím späť, nech to neriskujem, lebo hore to bude ešte horšie. Uznávam, že má pravdu a trochu sklamaný, že tesne pred cieľom to musím otočiť, sa vraciam späť na chatu. Veľmi sa neponáhľam a fotím všetko, čo sa dá. Po ceste stretám naozaj mnoho ľudí, až ma trochu prekvapilo, ako veľa ich ide na Jahňací štít. Samozrejme, nemôžem nespomenúť českých turistov, ktorý na Jahňací liezli len v teniskách. Po príchode na chatu si dávam trochu minerálky za 50 korún bo som smädný ako kôň a čakám, kým sa ostatní vrátia z Jahniaceho štítu. Ale, že by tu ani duše nebolo sa nedá povedať, bo je tu viac ľudí, ako sme videli dole v Lomnici. Konečne sú tu. Zvládli to naozaj rýchlo a hore tiež moc dlho nepobudli. Výhľad bol že vraj super, aj im závidím, ale čo už. Na chate teda chvíľku oddychujeme a rozhodujeme sa, či pôjdeme naspäť dole cestou, ktorou sme prišli alebo ešte zabehneme na Veľké Biele pleso a po modrej dole na zastávku. Chalani, čo boli na Jahňacom sa rozhodujú, že ešte idú na Svišťovku, a ako sa neskôr, na ubytovni dozvedáme, vybehli ju za 45 min aj keď sú písane 2 hodiny a peši prišli aj na ubytovňu. |
|
|
Väčšina ide dole priamo a tak sme ostali 4, čo ideme na Biele pleso. Cestou plníme fľaše čerstvou vodou z prameňa. Cesta nebola dlhá a onedlho sme na Bielom plese, aj keď mne biele moc nepripadá. Ale je to tu krásne, ako v inej krajine, všade samá kosodrevina a priezračné plesá. Vidieť aj Belianske Tatry. Škoda že máme málo času, dole je to tak tri hodinky, tak šviháme do kroku. Ako kráčame, postupne zrýchľujeme, pomaly až bežíme po kameňoch. Nohy sa len tak mihajú, až sa čudujem, že som si niekde nevytkol členok. Bolo to dosť náročné na koncentráciu, stále sa pozerať pod nohy, sústrediť sa, kde práve skočím. Ale to už, by som povedal, od turistiky má trošku ďalej, lebo vôbec nestíhame a ani nemôžme vnímať okolitú krajinu. Len chodník a kamene. Miestami to bolo aj dosť o držku, ale zvládame to bez ujmi na zdraví a na rázcestie prichádzame o viac než hodinu skôr, a to sme sa báli, že to nestihneme. Chvíľka pauzy a ešte kus cesty na zastávku. Po príchode na zastávku zisťujeme, že máme tak hodinu kým príde autobus. Niektorí sa rozhodujú ísť pešo, dievčatá sa pokúšajú aj stopovať, no nikto im nezastavuje. Tak čakáme kým príde autobus o 18.05h. Prišiel, a ešte je aj trochu miesta na státie. Konečne v Lomnici. Rozhodujeme sa, že sa ideme najesť do reštaurácie „U starej mami“ (do Starej matere ako sme ju familiárne nazvali) a prisadáme si k dvom našim spolubývajúcim dievčatám. Ja si dávam bryndzové halušky a pivo, Andrej nejakú polievku a palacinky. Halušky boli výborné a bolo ich tak veľa, že som ich skoro ani nemohol zjesť.
Večera teda bola chutná a sýta, všetci sme spokojní a najedení. Už len, nech som v sprche. Tak teda rýchlo na ubytovňu. Tam už boli všetci a vlastne prichádzame poslední. Večer sa ešte uvaril čajíček a zahrali sa karty, bolo fajn. Neskoro v noci ideme už spať, lebo zajtra nás čaká Veľká a Malá Studená dolina.
Vstávame dosť skoro, niečo pred šiestou. Po rýchlych raňajkách utekáme na vlakovú stanicu na električku do Starého Smokovca. |
Zo Smokovca na Hrebienok šla väčšina z nás pešo, niektorí sa však vyviezli zubačkou. Na Hrebienku sa rozdeľujeme na dve skupiny. Jedna ide cez Malú Studenú dolinu na Téryho chatu a cez Priečne sedlo do Veľkej Studenej doliny na Zbojnícku chatu. Druhá ide len na Zbojnícku chatu a späť. Andrej ide s prvou skupinou na Priečne sedlo a ja s druhou skupinou na Zbojnícku chatu. Na Priečne sedlo si teda netrúfam, postačí mi aj chata. Tak teda poďme. Vyrážame približne o deviatej a dnes sa nemienim naháňať, veď Veľká Studená dolina, dolina s najväčším počtom plies patrí medzi najkrajšie kúty Vysokých Tatier. Cesta bola pekná, bolo čo obdivovať a na čo sa pozerať, keď je tu človek prvý krát. Na Zbojnícku chatu išlo naozaj mnoho ľudí, v podstate nič prekvapujúce. Cestička sa kľukatí okolo Studeného potoka, najprv vedie po jeho pravej strane, potom prejde na jeho ľavú stranu a hore vyššie opäť na pravú pred záverečnou časťou cesty na chatu. Tu sa míňame aj s vysokohorskými nosičmi. Prví z nás na chatu prichádzajú ale o 11 hodine, ja tak ale o pol 12. Prostredie je naozaj krásne. Chata je celkom dobre umiestnená, nad Dlhým plesom, neďaleko je najvyššie položené Ľadové pleso (2057 m), je tu krásny výhľad na rôzne veže, Javorový štít, Svišťový štít či Prielom. Turistov tu bolo hojne. Neodolal som si dať čapovaného Topvara, a keď tu majú dokonca aj tmavé pivo, tak si dávam načapovať rezané. Chvíľka čakania na pivo bola nekonečná, ale potom naozaj padlo a zarezalo, vychutnal som si ho do poslednej kvapky.
Vetrík bol príjemný, ale aj chladný, keď sa do nás trochu oprel.
|
|
|
|
