| 
06.-09.09.2005 - Vysoké Tatry '05
|
| Ale slniečko hrialo a bolo krásne jasno, počasie naozaj vyšlo, čo je v Tatrách zriedkavosť. Hodnú chvíľu čakáme na skupinu, ktorá má prísť z Priečneho sedla, teda aj na Andreja. Konečne okolo druhej prichádzajú. Ako zvyčajne to stíhajú ešte skôr, ako je psáno. Po občerstvení sa na chate veľmi nezdržujú a všetci sa pomaly zberajú dole na Hrebienok. Ja s Andrejom ideme z chaty poslední, keďže Andrej by aj rád niečo nafotil, lebo cestou sem ani nestihol poriadne vytiahnuť foťák. Schádzame teda dole a fotíme, čo sa dá. Andrejovi sa časom ohlasuje otlak na prste, nemal totiž topánky presne na svoju nohu, aj keď by človek nepovedal, že to môže spôsobiť až také problémy s otlakmi. Na Hrebienok prichádzame tak asi o 16 hodine. Stretávame tu ešte pár ľudí z našej skupiny, ktorí sa chystajú zviesť dole do Smokovca na kolobežkách. Tak teda ideme aj my, no nie. Cesta dole bola naozaj fajn, stála za to, najmä keď sa auto vyrútilo spoza zákruty, tak to bol trochu aj adrenalín. Prvý do cieľa prišiel Andrej, potom Mišo, po ňom ja a za mnou dievčatá. Aj by som si to zopakoval. Dole na stanici nachádzame zbytok skupiny, ktorá si dopĺňa energiu „tekutým chlebom“ - pivom. |
|
|
Vlak do Lomnice je už tu a je teda dosť plný, mohli dať aspoň o vozeň viac. Tlačíme sa len v dvoch vozňoch, už aby sme boli konečne na konečnej. V Lomnici opäť ideme do „Starej matere“, no tento krát si dávam slepačiu polievku a rezance s tvarohom. Andrej si dal pre zmenu bryndzové halušky. Dostávam takmer dvojitú porciu, aspoň tak mi to pripadá, rezancov kopcom na tanieri, a len horko ťažko som to do seba všetko dostal. Musíme naozaj pochváliť túto reštauráciu „U starej mami“, výborne, chutne tu varia a porcie tiež stoja zato. Až raz budete v Tatranskej Lomnici, tak určite sem nezabudnite prísť na bryndzové halušky, palacinky či rezance, alebo mnoho iných super jedál. Mňam.
Takže druhý deň v Tatrách za nami a aj nám bolo ľúto že posledný. Zajtra šup ho domov. Na chate opäť sprcha a ešte niečo pod zub a pomaly balíme veci. Keďže to bol posledný večer, tak chalani kúpili dve 5 litrové demižóniky bieleho vína. No ako som mal možnosť ochutnať, také „výborné“ víno som ešte v živote nepil. To bola taká kyselina, že keby sa to víno vylialo pod orech, tak by aj listy z neho popadali. No nejako, ale netuším ako, sa vypilo. V podstate to bol fajn večer, hrali sme karty a rôzne hry, kecali o všetkom možnom, a s „Krakenom - Janom“ musím súhlasiť, že tá „ryža bol rozvarená“ a „to víno je fakt výborné“. Farby mechatronikov musím hájiť ja sám, bo Andrej to zalomil do postele, aj keď toho moc nenaspal. Vydržali sme tak do pol 3 v noci, a potom sme sa zhodli, že by bolo fajn aj si ísť ľahnúť, keďže za pár hodín nás čaká dlhá cesta domov. Ani neviem ako som zaspal, ale veru vstávať sa mi moc nechcelo. V piatok ráno teda sadáme na lokálku do Popradu a tam na rýchlik do Trenčína. Horko ťažko sme sa pomestili do kupéčiek a lúčili sa s Tatrami posledným pohľadom, ako sa prebúdzajú so slnečnými lúčmi. Za tie dva dni sme sa Tatier nabažili dosť, ale radi by sme zostali aj dlhšie. Pred Trenčínom sa lúčime s ostatnými, s ktorými sme tých pár dni prežúvali a prežívali. |
Týmto ich všetkých zdravíme i z ich vedúcim – Karolom, a veríme že sa ešte niekedy uvidíme. Teda, ak to všetko zhrnieme, tak to bol fajn výlet, na ktorom sme sa aj zapotili, spoznali nových ľudí, videli niektoré krásne miesta našich Tatier s počasím, ktoré nám prialo. Proste skvelé.
Tešíme sa do Tatier aj nabudúce.
Naše fotografické výtvory nájdete aj vo fotogalérii. |
(klepto) |
|
|
