Vápeč, krásna dominanta Strážovských vrchov. Keďže sme na ňom ešte neboli, tak sme sa rozhodli, keď malo byť krásne počasie, že v nedeľu si ho vyšliapeme. Tak ráno autobusom do Trenčína, potom do Ilavy. V Ilave sa k nám na poslednú chvíľu pripája Dafi a Lenka, no a z Ilavy do Hornej Poruby, odkiaľ začneme náš výstup. Je niečo po pol 12h. Počasie je stále pekné, miestami pár obláčikov, ale určite bude pekne celý deň. V Porube dopĺňame palivo v miestnej krčmičke a berieme zásoby aj na cestu. Cestou stretávame mnoho ľudí a turistov, ktorí sa vracajú z vrchu. Prostredie je príjemné, výhľad fantastický, je cítiť, že príroda sa prebúdza.
Po nejakých tých strmších "rovinkách" sme konečne na sedle Palúch. Odtiaľto je to už len kúsok. Krásne slnečné počasie narušuje len studený vietor, ktorý sa do nás opiera a nechce prestať.
Konečne na vrchole. Vietor je tu ozajstným pánom a ani na chvíľku nepoľaví. Z výhľadu konečne chápeme, prečo je Vápeč tak ospevovaný a vyhľadávaný turistami. Keďže na vrchu fučí ako besné, presúvame sa nižšie na jeden skalný výčnelok, kde dobíjame baterky, napĺňame žalúdky a dopĺňame palivo.

A je tu prvý väčší problém. Palivo došlo, akosi sme to nejako zle odhadli. Prúser, to je chybisko ako Dafi vraví. Neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť.
Sú ale 2 hodiny a rozhodujeme sa, že ideme dole do Košeckého podhradia. Strmí zostup po lístím pokrytom chodníku dá zabrať našim nohám aj zadkom. Cestičkou v lesíku sa dostávame do osady Háj, a rozhodujeme čo ďalej. Nakoniec to prišlo, keďže máme more času, tak ideme pešo po žltej do Ilavy. Super, len paliva niet, a ani v Háji sa nedá zohnať, takže sme v háji, čo už. Tak ideme pomaly do Ilavy, miestami to pripomína príjemnú nedeľnú prechádzku. Slniečko svieti, vetrík pofukuje, šušti suché napadnuté lístie, čo mi skôr evokuje jeseň ako jar.
Ilava, tabuľa pri ceste nám oznamuje, že už sme tu. Čaká nás ešte nejakých 30 minút na vlakovú stanicu. Prechádzame teda cez mesto, kocháme sa miestnou výstavbou a námestím. Zastavujeme sa v bufete pri stanici, kde konečne dopĺňame palivo a iné tekutiny. Je ale 18 hodín a čakáme na vlak o 18:45 do Trenčína. Máme za sebou krásny výlet a je aj trochu cítiť v nohách prejdené kilometre. Na únavu však hneď zabúdame pri sledovaní hokejového finálového zápasu.
A je tu už náš osobák, lúčime sa s Dafim a Lenkou a sadáme do vláčika. Domov aj tak prídeme najskôr o pol 9 večer, keďže máme v Trenčíne asi hodinovú medzeru, ktorú vypĺňame prechádzkou na Trenčianske námestie a späť.
Doma sme to zakončili teplým kúpeľom a hop ho do postele.
Bol to krásny nedeľný výlet a na Vápči ešte v budúcnosti zanecháme svoje stopy.

Viac fotiek nájdete vo fotogalérii.

(klepto)